Už odpradávna niektorí jedinci boli zvedavejší ako tí ostatní. Boli zvedaví čo je za tou ich dolinou,čo je za tým ich kopcom,kam vedie táto rieka?Tuláci ,cestovatelia,pionieri,ktorí prichádzajú vždy prví..... vždy bol prvý človek,ktorý vstúpil tam,kde z jeho komunity ešte nikto nebol. Takými cestovateľmi bol aj Alexander von Humboldt.Tento pán má moju hlbokú úctu. Hoci ako už ako mladík chcel cestovať, kvôli matke to neurobil. Pustil sa do štúdia a hoci oficiálne neskončil ani jednu univerzitu,mal veľké znalosti z matematiky, fyziky,astronomie,zemepisu,z prírodných vied,geologie,práva,nemal problém ani s jazykmi-ovládal angličtinu,framcúštinu,španielštinu ,taliančinu a samozrejme latinčinu.
Narodil sa v roku 1769 a s bratom wilhelmom/nar.1767/ mali dobrých učiteľov.
Alexander najprv študoval vo Frankfurte pri Odere, potom v Gottingene.Svoju prvú expedíciu podnikol s Georgom Forsterom, cez oblasť strednej Rajny prešli do Holandska a odtiaľ do Anglicka, odtiaľ sa vrátili do Paríža/v roku prvého výročia dobytia bastily/O tejto ceste potom Humboldt napísal seminárnu prácu o geológii.
V roku 1790 sa presťahoval do Hamburgu a akadémii sa učil finančníctvo, ekonomiku, účtovníctvo,zahraničnémý obchod.
Ako každé štúdium,ani toto sa neskončilo skúškami,ale na naliehanie matky, nastúpil na freibergskú banícku akadémiu a po jej skončení ako assesor nastúpil na banské riaditeľstvo. Získal funkciu hlavného banského majstra a k jeho menu sa viažu viaceré novoty v baníctve.
Medzitým menšie cesty podnikol do Poľska,uhorska,navštívil Lombardiu a Alpy.V roku 1796 mu zomrela mamka a tak sa Alexander mohol vybrať "do sveta".Lenže práve v tomto období to vrelo v európe a tým aj v kolóniách.Bojovalo sa proti revolučnému Francúzsku,ale robili si veľmoci prieky aj medzi sebou.Ale jeho nič nemohlo odradiť ,začal s prípravou. Nakupoval drahé prístroje-barometre,sextany,ďalekohľady...... skúšal meranie výšky,hĺbky.....a mal šťastie ,do cesty mu prinieslo mužalekára,ale s obvrovským záujmom o botaniku Aimé Bonplanda/1773-1858/. ďaľším šťastím bolo ,že španielsko nielen dovolilo návštevu Humboldtovi a Bonplandoviv južnej Amerika na svojich územiach, ale im aj pomáhali na ceste ,cez svojich guvernérov.
Na cestu sa vybrali 5.júna 1799 na korvete Pizzaro,s prvou zastávkou na Tenerife,kde Alexander a Aimé zliezli Pico de Tenerifé ,vrch vysoký 3718 m. Pôvodne chceli začať cestovanie v Mexiku,ale kvôli chorobe na lodi vystúpili vo Venezuele-Cumaná.Prešli venezuelskú savanu,trapické pralesy pri Orinocu,Mexico. Objavili veľmi veľa nových druhov živočíchov, rastlín, zaznamenali postavenie hviezd,výšky hôr a hĺbky jazier, ktoré pred nimi ešte nikto nemeral,alebo len približne odhadol.Na svojej ceste si ale všímali aj život ľudí v týchto končinách, vypočuli si históriu tej ktorej oblasti.Alexander v Mexiku vypracoval štúdiu o priemysle, prírode, ľuďoch Mexika.
Títo dvaja mladíci sa nádherne dolňali, Hunboldt bol praktický,vždy chcel všetko vedieť presne ,vždy hľadal príčinu,zdroj ......
Bonpland bol iný,on skôr sníval,vždy veselý si užíval života. Ale obidvoch ich spájala túžba nájsť nové veci,ísť stále dopredu ,zdolávať jednu horu za druhou.....
Ich cesta končila 3.augusta 1804 v Bordó ,priniesli si so sebou nákresy tisícov rastlín, samotné vysušené exempláre rastlín, výsledky rôznych meraní..... Humboldt dlhé roky v spolupráci s inými vedcami,ilustrátiórmi spracovával látku,ktorú doniesli s Bonplandom .
O tejto ceste napísal Humboldt knihu "Reise in die Aequinoctial -gegenden des neuen Continens"
Táto expedícia latinskou amerikou bola vlastne prvá vedecká expedícia, v nej nešlo o získanie zlata,bohatstva,slávy,ale o spoznávanie nových oblastí, nových ľudí, nových druhov v prírode.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára