Cestovatelia.......Durelll

Socha Durrella na ostrove Jersey


V strednom rade Gerald a jeho žena Jacquie


hm,tak takto som si vždy predstavovala Geralda Durella,s nejakým zvieratkom ......

Gerald Malcom Durrell /1.1.1925-30.1.1995/ ,britský zoolog,spisovateľ sa narodil v Džamsedpur v Indii. Mal ešte troch súrodencov,Lawrence/1912/,Leslie/1918/ a Margaret /1920/.Keď ich otec zomrel,vrátili sa do Anglicka,aby v roku 1935 odišli na istý čas na ostrov Korfu. Práve tu sa prebudil u Geralda naplno záujem o zoologiu. O tomto období napísal neskôr knižočku "Moja rodina a iné druhy zvierat" ,kde s humorom opísal ich život na tomto gréckom ostrove,svoju rodinu, susedov a známych ,ale najmä zvieratá,ktoré ho obklopovali. Niekedy doslova, veď nikto nikdy nevedel čo za čudo nájde v jeho zásuvke,nedajbože vo vlastnej zásuvke,alebo v polievkovej mise.
Cez druhú svetovú vojnu žil Gerald v Anglicku,pracoval v ZOO.Zdedil nejaké peniaze a tak sa hneď v roku 1947 pustil do svojej prvej expedície do Kmerunu, bol tam potom ešte s manželkou v roku 1955. Aj o tejto svojej ceste napísal knižku plnú humoru a lásky k zvieratám,ale aj k ľuďom s názvom Dvakrát do Kamerunu.
Ako zberateľ zvierat navštívil ešte Britskú Guyanu,Paraquay,Siera Leone, Argentínu, Mexiko,Maurítius,Madagaskar.
V roku 1955 ,keď bol v Kamerune s manželkou nakrútili film a potom v roku 1962 ešte nakrútili filmy na Novom Zélande, Austrálii,Malajzii.
Vždy túžil po vlastnej zvieracine a tak v roku 1959 založil na ostrove Jersey ZOO,ktoré viedol až do svojej smrti. Na ostrove má aj svoju sochu.
Gerald Durel veľa cestoval,spoznával nové kraje,nových ľudí,ale najmä zvieratá. mal ich rád,rozumel im a aj oni jemu. Mal talent s humorom Vás oboznámiť s tým ktorým zvieraťom a tak sa jeho výklad nezdá nudným.
Námatkou len niektoré jeho knihy: Moja rodina a iné druhy zvierat,Vtáci,zvieratá a moji príbuzní,Aye-Aye a já, Opitý prales,Dvakrát do Kamerunu, Zoo v zámku, Ruženka patrí do príbuzenstva,Chyťte mi Guarézu,Ostrov v nebezpečenstve

Cestovatelia...... Fawcett

Podplukovník Percy Harrison Fawcett,vojak cestovateľ kartograf,sportman,výskumník, umelec,staviteľ lodí,mystik..
Narodil sa v r.1867 v Torquay,v Anglicku.Pôsobil v Afrike,Honkongu,bol tajný agent.Keď pôsobil na Ceylone, zoznámil sa so svojou budúcou manželkou Cheeky-Ninou Paterson,a tu sa aj narodil starší syn Jack.Istý čas pôsobil v Maroku a potom ho odvelili do Írska na Spike -Island.
V roku 1906 sa dostáva do Južnej Ameriky,kde pracuje pri vytyčovaní hraníc Bolívie. Po skončení podnikol niekoľko expedícií,ale všetky na území Brazílie:
1906-1907= v medziriečí Madre de Dios a Madeira,1907-1908,1910,1911,1913,1913-1914= všetky v Mato Groso. Posledná expedícia z ktorej sa vrátil bola jediná v nižších oblastiach Brazílie,z Corumby do Rio de Janeira.
Fawcett veril v zmiznuté civilizácie,veril,že po potopení atlantídy sa atlanťania usadili práve na území dnešnej Brazílie.Veril,že niekde vo vnútrozemí žijú ich potomkovia a možno tu nájsť ich stopy. Fawcett počúval príbehy indiánov, študoval ich rituály...... a potom dostal malú čiernu bazaltovú sošku. Zobrazovala postavu v suknici,s trojrohou čiapkou na hlave, na hrudi držala tabuľku s čudnými znakmi a tie isté znaky boli aj na páse,ktoré mal na členkoch. Soška pulzovala akousi energiou,pre niekoho príjemnou,pre niekoho nie. No a nepodarilo sa ju zaradiť do žiadneho obdobia/skúmali ju v British Museume/.
Ľudia sú čudní,Fawcett sa ukázal ako praktický človek, nielen sa vrátil vždy z hĺbky džungle,aj keď niekedy veľmi zoslabnutý,ale získal aj veľa nových poznatkov. Mal veľa rôznych záujmov,bol zručný,ale ako náhle začal rozprávať o svojom sne, už ho označili hanlivým "mystik" a nebrali ho vážne.
Ktovie čo všetko videl a počul na svojich výpravách,v každom prípade podľa jeho rozprávania vznikla slávna kniha"Stratený svet" Conana Doyla...... tá skala,tá ihlanovitá,čo z nej Chalenger a ostatní preliezli na mesu sa nachádza v knihe Fawcetta,Mato Groso. A v jej okolí sa aj traduje legenda o Kurupira,zelenom démonovi mesy......
Fawcett sa dlho pripravoval na svoju poslednú expedíciu, tentoraz sa chystal byť preč tri roky a chcel nájsť stratené mestá,stratenej civilizácie......išiel s ním jeho starší syn Jack a Jackov kamarát Raleigh.Či niečo našli,alebo nie,nevieme...... posledný odkaz poslali 29.mája 1925, z kordináty 11 stupňov a 41 minút južnej šírky a 54 stupňov a 35 minút západnej dĺžky.
Posledné slová Fawcetta manželke zneli:Neboj sa ,všetko bude v poriadku........ viac sa neozvali.

Keď sa chystal Fawcett na túto expedíciu,žiadal rodinu,aby neposielali za ním nikoho,keď sa stratí. Škoda ďaľšieho života. No sú mnohí,ktorí bažia po sláve a niekoľko mesiacov po jeho odmlčaní sa ,uskutočnili rôzne expedície,samozrejme všetky podľa mapy ,čo ju zanechal.Lenže nenašli v skutočnosti ani stopu,starší syn po vojne prešiel tú trasu celú a tiež konštatoval,že tam nie je nič tajomné.
Ale senzáciechtivosť nemá konca,preto sa dodnes vymýšľajú hypotézy,čo sa asi stalo. Mňa osobne rozčúlil opis udalostí od Mishu Williamsa,ktorý z Fawcetta urobil fanatika,niekoho kto ide za svojím cieľom cez mŕtvoly,niekoho,kto je natoľko duchovne vyšinutý,že chcel založiť vo vnútri džungle mystickú kolóniu. Samozrejme Williams túto teóriu začal hlásať,až keď umrel posledný člen rodiny, ktorý poznal Jacka aj Percyho,Brian Fawcett.
Niet pochýb ,že v držaní rodiny Fawcett boli nejaké listiny,ktoré zanechal podplukovník rodine. Jeho žena Cheeky ich dala Brianovi dobrých 10-15 rokov po udalostiach. Ale čo v nich bolo......?

Je pravda,že Fawcett mal dušu tuláka, nedokázal obsedieť na jednom mieste,ale rodinu mal rád.Podľa jeho syna Briana,keď bol doma, bol veľmi milý,láskyplný. A nadovšetko miloval ženu. Aj keď mal nekonvenčné myslenie, bol realista, všetky pre a proti zvažoval naozaj prakticky.V každom prípade nešli po tej trase čo bola nakreslená na mape ,skôr namierili do Mato Grosa,k niektorej mese. Veď do tých oblastí najčastejšie podnikal expedície. A ktovie,možno sa dostali do niektorého "strateného sveta" Veď ešte dnes v čase radarov, laserov ,satelitov..... nedokážeme vidieť čo je na tej ktorej mese,zarastenej džunglou. Peši sa hore nedá dostať a helikoptéra nemá kde pristáť......určite sú tam nejaké tajné cesty a chodníky,ale kde ich hľadať.....


Poznámka: Snímky hore zobrazujú Cheeky-Ninu,manželku Percyho Fawcetta, smerom dole Percy Harrison Fawcett,jack Fawcett a Rangleih Rimmell.

Čarovné bytosti........

Mám rada rozprávky,vždy som ich mala rada. Viem,že v tejto realite neexistuje hovoriaci vlk,ani drak, o vodníkovi a čertovi ani nehovorím. Viem, že v lese nestretnem víly, ani jednorožca. Ale viem aj to,že existuje popri našej aj iná realita a tam ich stretnúť môžem. Ale nie je ľahké sa tam dostať,cesta fantázie vyžaduje veľkú vieru v neskutočné.

Jednorožec krásna bytosť,biely kôň s jedným rohom uprostred čela - UNICORNIS. Traduje sa ,najmä vo Francúzsku,že ho môže vidieť len panna a len ona sa ho môže dotknúť. Je symbolom nevinnosti,múdrosti, ochrany .....

V našich oblastiach je zase známy biely jeleň v nižších oblastiach a biely kamzík v horských oblastiach.Ako jedného,tak druhého vždy sprevádzajú 4 biele lane alebo kamzíčky. Aj oni sú symbolom ochrany a môže ich vidieť naozaj len človek nevinný.

V indii je to biely slon a v polynézii biely kančil.......

Drak ..... v našich končinách označovaný aj termínom Šarkan

Veľa prírodovedcov verilo ešte v sedemnástom storočí,že existujú a že lietajú ,aj keď len občas okolo vrcholkov hôr. Od osemnásteho storočia,ale začína praktický svet a preto sú aj zapudené čarovné bytosti.Veda ich jednoducho zapudila do ríše fantázie.

O drakoch sa vie, že majú rádi vlhké jaskyne,aj keď sú to ohnivé tvory.. Strážia poklady a unášajú mladé dámy,najradšej princezné. V našich končinách je málo pekných spomienok na drakov, hm, je to na zamyslenie.
Na východe je drak symbolom múdrosti, ale najmä šťastia,radosti. Je to tvor schopný mať ako dračiu,tak ľudskú podobu a občas odchádza do svojho domova na oblohe /kým tam ubehne jeden deň na zemi ubehne jeden rok/.Je zaujímavé,že aj tu ,hocije tvor ohnivý, môže byť aj bohom dažďa.
Onoho času/a možno niekde aj dnes/,keď bolo dlho sucho a nespadla ani kvapka, vyniesli sochu draka na horúce spaľujúce slnko, aby videl čo spôsobuje jeho váhanie. A vraj netrvalo dlho a začalo pršať. Drak dažďa totiž neznáša horúce slnko.

Vlci a hady, tí síce existujú,ale nevedia rozprávať/aspoň vačšina z nás si to myslí/v reálnom živote,ale v rozprávkach áno .

Vlk je v rozprávkach zobrazovaný ako netvor,ako niekto kto stále len škodí...... preto skoro vyhynul. A možno aj pre spomienky na vlkodlakov /ale to je už iná téma/. Neviem si spomenúť na príbeh ani na jednu rozprávku/teda okrem knihy džunglí/,kde by vlk bol sympatický a príjemný. A predsa s ním cítim akési spojenie.
Zaujímavosť je,že práve v tom osemnástom storočí si mnohé rody zmenili erby- vlkov vystriedali levy alebo jelene.Nenápadne,možno si to všimnúť najmä na obrazoch..... prečo asi?
Čím to je,že práve v tomto období sú zapudení draci aj vlci.......


Had,,symbol ľstivosti,podlosti,ale aj múdrosti ,uzdravovania,znovuzrodenia. V rozprávkach je to práve had,ktorý môže dať človeku schopnosť rozprávať zvieracou rečou. A traduje sa to na celom svete.
Ale s jednou raritou som sa stretla len v našich končinách...... tradíciou dúchania kamena. Údajne na sv.Bartolomeja a na sv.Jána zvoláva hadí kráľ hadov zo svojho okolia a tí potom dúchajú kameň. Ten kto sa dostane k takémuto kameňu,tak bude mať po celý čas kým ho má šťastie.Ale nie je ľahké tento kamienok získať.
V rozprávkach ten hadí kráľ má zlatú korunku,ale očitý svedkovia tvrdia,že to je akýsi hrebeň na hlave hada a naozaj vydáva piskot....... a pri tom duchaní vidno len spletenec hadov obtočených okolo kameňa , s papuľkami pri kameni.....

Účtovníctvo.....

Účtovníctvo, na začiatku minulého storočia veľmi prestížne zamestnanie.Dnes.... no možno výnosné,ak sa nachádzate v oblasti prosperity,ale už nie prestížne. Podnikatelia k nemu pristupujú ako k nutnému zlu a nie ako k priateľovi a poradcovi. A tak účtovníci sa čím ďalej, tým viac spoliehajú na stroje.Veď nikto ich snahu "ošetriť účet" neocení,ale stroj je stroj,ten síce dokáže dodržovať zákonitosti,ale nedokáže byť pružný.A tak podnikatelia strácajú možnosť zlepšiť si legálne hospodársky výsledok a účtovníci sa unudia,lebo pracujú len mechanicky.
Preto je dobré poznať zákonitosti účtovania-účtovné súvzťažnostia počítačové programy využívať len pre uľahčenie práce/ mno účtovník musí väčšinou veľa písať a počítať..... stroj to urobí za nás a rýchlejšie/
K tomu aby človek dokázal účet "ošetriť" a nielen ho naúčtovať,musí poznať chod firmy,ktorú účtuje.
Keď sme účtovníkmi na plný úväzok, prvé čo musíme spraviť ,je spracovať rozbor....... čo ktorý účet,analytika obsahuje, ale aj sklad,odbyt, doprava ....... proste vedieť čo ,ktorý, podsystém robí a ako sa k účtovníctvu pripája.
Tak iste by sme si mali pozrieť smernice firmy..... ak ich firma nemá/a stáva sa to najmä pri stredných a malých podnikoch/,tak ho v spolupráci s inými podsystémami vypracovať. Uľahčuje to prácu a orientovanie sa v dokladoch.Je dobre mať po ruke základné zákony a nariadenia, veď dnes už nikto nemôže mať celé znenia v hlave. A hľadať stále na nete je únavné.
Ak robíme účtovníctvo externe,tak nemôžeme ísť takto do hĺbky,ale mali by sme sa aj tak snažiť pochopiť v hlavných rysoch chod firmy.
A či už sme účtovníci v hlavnej činnosti,alebo externisti, potrebujeme priateľov-účtovníkov.Viac hláv viac vidí.........a kontakty na diskusné skupiny na nete. Väčšinou sú ľudia nápomocní,keď pre nič iné,tak preto,lebo každý raz môže pomoc potrebovať.

Tí ktorí nikdy neúčtovali v praxi hovoria o suchopárnosti účtovníka,toto ma vždy prekvapovalo. Veď účtovníctvo je vlastne vzrušujúca hra..... niekedy stresujúca, niekedy na zlosť,ale nikdy nie je nuda. Veď si to len predstavte, za každou číslicou sú vlastne procesy, každá číslica označuje nejakú činnosť a vašou úlohou je pracovať s nimi tak,aby aj vlk sa nažral a aj koza nám zostala.

Cestovatelia,tuláci.......Humboldt,Bonpland

Už odpradávna niektorí jedinci boli zvedavejší ako tí ostatní. Boli zvedaví čo je za tou ich dolinou,čo je za tým ich kopcom,kam vedie táto rieka?Tuláci ,cestovatelia,pionieri,ktorí prichádzajú vždy prví..... vždy bol prvý človek,ktorý vstúpil tam,kde z jeho komunity ešte nikto nebol. Takými cestovateľmi bol aj Alexander von Humboldt.Tento pán má moju hlbokú úctu. Hoci ako už ako mladík chcel cestovať, kvôli matke to neurobil. Pustil sa do štúdia a hoci oficiálne neskončil ani jednu univerzitu,mal veľké znalosti z matematiky, fyziky,astronomie,zemepisu,z prírodných vied,geologie,práva,nemal problém ani s jazykmi-ovládal angličtinu,framcúštinu,španielštinu ,taliančinu a samozrejme latinčinu.
Narodil sa v roku 1769 a s bratom wilhelmom/nar.1767/ mali dobrých učiteľov.
Alexander najprv študoval vo Frankfurte pri Odere, potom v Gottingene.Svoju prvú expedíciu podnikol s Georgom Forsterom, cez oblasť strednej Rajny prešli do Holandska a odtiaľ do Anglicka, odtiaľ sa vrátili do Paríža/v roku prvého výročia dobytia bastily/O tejto ceste potom Humboldt napísal seminárnu prácu o geológii.
V roku 1790 sa presťahoval do Hamburgu a akadémii sa učil finančníctvo, ekonomiku, účtovníctvo,zahraničnémý obchod.
Ako každé štúdium,ani toto sa neskončilo skúškami,ale na naliehanie matky, nastúpil na freibergskú banícku akadémiu a po jej skončení ako assesor nastúpil na banské riaditeľstvo. Získal funkciu hlavného banského majstra a k jeho menu sa viažu viaceré novoty v baníctve.
Medzitým menšie cesty podnikol do Poľska,uhorska,navštívil Lombardiu a Alpy.V roku 1796 mu zomrela mamka a tak sa Alexander mohol vybrať "do sveta".Lenže práve v tomto období to vrelo v európe a tým aj v kolóniách.Bojovalo sa proti revolučnému Francúzsku,ale robili si veľmoci prieky aj medzi sebou.Ale jeho nič nemohlo odradiť ,začal s prípravou. Nakupoval drahé prístroje-barometre,sextany,ďalekohľady...... skúšal meranie výšky,hĺbky.....a mal šťastie ,do cesty mu prinieslo mužalekára,ale s obvrovským záujmom o botaniku Aimé Bonplanda/1773-1858/. ďaľším šťastím bolo ,že španielsko nielen dovolilo návštevu Humboldtovi a Bonplandoviv južnej Amerika na svojich územiach, ale im aj pomáhali na ceste ,cez svojich guvernérov.
Na cestu sa vybrali 5.júna 1799 na korvete Pizzaro,s prvou zastávkou na Tenerife,kde Alexander a Aimé zliezli Pico de Tenerifé ,vrch vysoký 3718 m. Pôvodne chceli začať cestovanie v Mexiku,ale kvôli chorobe na lodi vystúpili vo Venezuele-Cumaná.Prešli venezuelskú savanu,trapické pralesy pri Orinocu,Mexico. Objavili veľmi veľa nových druhov živočíchov, rastlín, zaznamenali postavenie hviezd,výšky hôr a hĺbky jazier, ktoré pred nimi ešte nikto nemeral,alebo len približne odhadol.Na svojej ceste si ale všímali aj život ľudí v týchto končinách, vypočuli si históriu tej ktorej oblasti.Alexander v Mexiku vypracoval štúdiu o priemysle, prírode, ľuďoch Mexika.
Títo dvaja mladíci sa nádherne dolňali, Hunboldt bol praktický,vždy chcel všetko vedieť presne ,vždy hľadal príčinu,zdroj ......
Bonpland bol iný,on skôr sníval,vždy veselý si užíval života. Ale obidvoch ich spájala túžba nájsť nové veci,ísť stále dopredu ,zdolávať jednu horu za druhou.....
Ich cesta končila 3.augusta 1804 v Bordó ,priniesli si so sebou nákresy tisícov rastlín, samotné vysušené exempláre rastlín, výsledky rôznych meraní..... Humboldt dlhé roky v spolupráci s inými vedcami,ilustrátiórmi spracovával látku,ktorú doniesli s Bonplandom .
O tejto ceste napísal Humboldt knihu "Reise in die Aequinoctial -gegenden des neuen Continens"

Táto expedícia latinskou amerikou bola vlastne prvá vedecká expedícia, v nej nešlo o získanie zlata,bohatstva,slávy,ale o spoznávanie nových oblastí, nových ľudí, nových druhov v prírode.

Klik,klak,klik..........pridáte sa priatelia?

Takže klikáme a možno si niečo aj zarobíme. Určite nie sú to tisíce,ale aj málo poteší. A sem tam si aj niečo prečítame,niečo zaujímavé. Takže ,pridáte sa priatelia ?

http://bux.to/?r=Damaria

http://www.klikacka.sk/registracia/?odporucatel=Katul

http://www.ara-bux.com/?r=damaria

http://adbux.org/?r=SonyR

http://bux3.com/?r=sonyr

http://meotis.blue4net.cz/

Moje mesto

Rosenavia,Ros-bana,Rozsnyó-bánya,Rožňava

Moje mestečko je veľmi starodávne,kto tu postavil prvú chatrč, prvé obydlie.... nevieme.Prešli tadiaľ Jazygovia,Kvádi,Kelti,Huni,Slovania,Sasi.Pôvodné obyvateľstvo je vlastne zmesou týchto národov.

Rožňava leží v doline,ktorá má štyri východy ,na štyroch svetových stranách.Keď sa lepšie pozrieme,tak leží vlastne na krížnych cestách. Celé staré mesto je podkopané tunelmi,podzemnými chodbami,veď baníctvo sa tu usadilo už v dobe kamennej a v malej miere ešte stále funguje na okolí.

Prvá zmienka o meste sa objavuje v starých listinách z roku 1291.

V tom čase patrilo biskupovi z Esztergomu,Ladomérovi.Daroval mu ho Endre III. ,hm ale komu patrilo predtým?

V 15.storočí ho vlastní sas Venthemmeier, neskôr mesto obsadili husiti,postavili si aj pevnosť.Na jeho mieste je dnes mestký cintorín.Po stáročia mesto menilo nielen náboženské cítenie/aspoň štatisticky/,ale aj národnosť.Navštívili ho vojská Bethlena,

Tokolyho,Rákóczyho/ I.aj II.-ho/,husiti a veru mestečko si užilo aj Turkov. Tí síce boli v neďalekom Fiľakove,ale sem ,tam sa prihnali aj na sever a veru nie ako priatelia.

Ale mestečko prežilo.....prežilo rôznych zemepánov, pravoty s Andrássyovcami.prežilo keď ho pripojili k slovenskému štátu,prežilo keď ho vrátili maďarom a prežilo znovu pripojenie k Československu.

Niekedy mám dojem,akoby moje mesto na niečo čakalo.... nevyvíja sa, stagnuje, hoci predtým tu boli remeslá,baníctvo....dnes sa akosi nič nedarí.... mesto čaká. Na niekoho? alebo na niečo?

A pritom je to miesto s veľkou silou,bolo tu niekoľko kláštorov, istý čas tu žili cisterciani, templári mali nad neďalekými Jovicami hrad,aj paulíni boli blízko a aj františkáni. V meste sa istý čas zdržali aj jesuiti.