Mám rada rozprávky,vždy som ich mala rada. Viem,že v tejto realite neexistuje hovoriaci vlk,ani drak, o vodníkovi a čertovi ani nehovorím. Viem, že v lese nestretnem víly, ani jednorožca. Ale viem aj to,že existuje popri našej aj iná realita a tam ich stretnúť môžem. Ale nie je ľahké sa tam dostať,cesta fantázie vyžaduje veľkú vieru v neskutočné.
Jednorožec krásna bytosť,biely kôň s jedným rohom uprostred čela - UNICORNIS. Traduje sa ,najmä vo Francúzsku,že ho môže vidieť len panna a len ona sa ho môže dotknúť. Je symbolom nevinnosti,múdrosti, ochrany .....
V našich oblastiach je zase známy biely jeleň v nižších oblastiach a biely kamzík v horských oblastiach.Ako jedného,tak druhého vždy sprevádzajú 4 biele lane alebo kamzíčky. Aj oni sú symbolom ochrany a môže ich vidieť naozaj len človek nevinný.
V indii je to biely slon a v polynézii biely kančil.......
Drak ..... v našich končinách označovaný aj termínom Šarkan
Veľa prírodovedcov verilo ešte v sedemnástom storočí,že existujú a že lietajú ,aj keď len občas okolo vrcholkov hôr. Od osemnásteho storočia,ale začína praktický svet a preto sú aj zapudené čarovné bytosti.Veda ich jednoducho zapudila do ríše fantázie.
O drakoch sa vie, že majú rádi vlhké jaskyne,aj keď sú to ohnivé tvory.. Strážia poklady a unášajú mladé dámy,najradšej princezné. V našich končinách je málo pekných spomienok na drakov, hm, je to na zamyslenie.
Na východe je drak symbolom múdrosti, ale najmä šťastia,radosti. Je to tvor schopný mať ako dračiu,tak ľudskú podobu a občas odchádza do svojho domova na oblohe /kým tam ubehne jeden deň na zemi ubehne jeden rok/.Je zaujímavé,že aj tu ,hocije tvor ohnivý, môže byť aj bohom dažďa.
Onoho času/a možno niekde aj dnes/,keď bolo dlho sucho a nespadla ani kvapka, vyniesli sochu draka na horúce spaľujúce slnko, aby videl čo spôsobuje jeho váhanie. A vraj netrvalo dlho a začalo pršať. Drak dažďa totiž neznáša horúce slnko.
Vlci a hady, tí síce existujú,ale nevedia rozprávať/aspoň vačšina z nás si to myslí/v reálnom živote,ale v rozprávkach áno .
Vlk je v rozprávkach zobrazovaný ako netvor,ako niekto kto stále len škodí...... preto skoro vyhynul. A možno aj pre spomienky na vlkodlakov /ale to je už iná téma/. Neviem si spomenúť na príbeh ani na jednu rozprávku/teda okrem knihy džunglí/,kde by vlk bol sympatický a príjemný. A predsa s ním cítim akési spojenie.
Zaujímavosť je,že práve v tom osemnástom storočí si mnohé rody zmenili erby- vlkov vystriedali levy alebo jelene.Nenápadne,možno si to všimnúť najmä na obrazoch..... prečo asi?
Čím to je,že práve v tomto období sú zapudení draci aj vlci.......
Had,,symbol ľstivosti,podlosti,ale aj múdrosti ,uzdravovania,znovuzrodenia. V rozprávkach je to práve had,ktorý môže dať človeku schopnosť rozprávať zvieracou rečou. A traduje sa to na celom svete.
Ale s jednou raritou som sa stretla len v našich končinách...... tradíciou dúchania kamena. Údajne na sv.Bartolomeja a na sv.Jána zvoláva hadí kráľ hadov zo svojho okolia a tí potom dúchajú kameň. Ten kto sa dostane k takémuto kameňu,tak bude mať po celý čas kým ho má šťastie.Ale nie je ľahké tento kamienok získať.
V rozprávkach ten hadí kráľ má zlatú korunku,ale očitý svedkovia tvrdia,že to je akýsi hrebeň na hlave hada a naozaj vydáva piskot....... a pri tom duchaní vidno len spletenec hadov obtočených okolo kameňa , s papuľkami pri kameni.....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára