Priateľstvo

Ľudia sú ďalej ako bohovia, ak hľadáš človeka, nebuď netrpezlivá./sávitrí, Illés Endre/

Priateľstvo sa nezrodí zo dňa na deň, ale musíš ho budovať z kroka na krok.

Priateľ je niekedy viacej ako vlastný brat.

Ten kto má priateľa je veľmi bohatý.

Niekedy rozmýšľam , stratilo aj slovo priateľ svoj obsahový význam? Tak ako láska, slušnosť, pravdovravnosť? Ošúchal sa, lebo sa používal často a nevhodne?

Vidím to v živote dosť často, niekto povie môj priateľ a vlastne je to niekto koho stretol raz, možno viac nie, ale má vysoké postavenie. To ho ale oprávňuje na oslovenie priateľ? A vôbec, stojí on o to oslovenie,chce ho?

Nikdy som si nemyslela, že práve vo virtuálnom svete sa toto oslovenie tak rozmôže .

Plníme si kontakty na blogoch ,mailoch..... pri postavách počítačových hier. Rozmohol sa trend čím viac priateľov ,tým je niekto "lepší" , zvyšuje sa jeho postavenie. A čím sú títo priateľia uznávanejší,alebo vyšie postavení/funkcia alebo level,je to rovnako významné/tým lepšie.

Lenže takto sa stratil zmysel označenia PRIATEĽ. A zrazu sa veľa ľudí stiahlo, nechce mať priateľov, niekedy im stačí jeden. A niekedy človeka čaká také rozčarovanie , že sa utiahne, nechce mať priateľov.Možno v živote nemal Priateľa, iba priateľa a tak nepozná rozdiel, možno sa bojí sklamania, veď to už tak často zažil..........

Ale človek potrebuje priateľa, niekoho komu môže dôverovať, niekoho kto ho podoprie, keď už nevládze ďalej, niekoho kto ho vypočuje bez posmechu, bez kárania. Aj vtedy ak s ním nesúhlasí, aj vtedy ak on sám vidí ináč svet........

Domáci maznáčikovia?

Tak toto je Minimax, malý yorshiráčik, veľmi ,veľmi prítulný psíček.
Tento typ psíčkov,má toľko lásky ,že jej je dosť pre všetkých, ktorí sa okolo neho vyskytujú. Musia o to ale stáť. Keď sa o neho starajú, keď cíti, že aj jeho majú radi, je to psíček veľmi vhodný do bytoviek. Nemusíte s ním ani chodiť na prechádzky, stačí piesoček ako toaleta. Ale ani on nepohrdne prechádzkou, najmä preto ,lebo môže spoznávať iných ľudí.Je vhodnejší ako psíček na spodnom obrázku. To je Nero , rotvailer.Výorný strážca, dobrý kamarát . Ale ako všetky tvory aj on potrebuje lásku. Len pozor, krehkejšie postavy pri jeho láskavom objatí môžu padnúť k zemi.Takýto psíčkovia sú skôr vhodní do rodinných domov.

V poslednom čase sú veľmi obľúbené mačky, sú prítulné, netreba s nimi chodiť na prechádzky a keď pochopíme, že je to dravec a ešte stále nie domestikovaná, dá sa s ňou príjemne žiť.

Toto je Mokoš, moja skoro štvorročná cica. Našli sme sa úplne náhodou,ale bola to láska na prvý pohľad.

Dovtedy som bola skôr psíčkárka, o mačkách som vedela pramálo a mačkovsky už vôbec nie. Prešli sme spolu vzájomným poznávaním.Ona spoznala, že nie som schopná porozumieť jej "ik,ik," aj keď je to také jednoduché,že nemám chvost ako sa na slušnú mačku patrí. A tak ho ani neviem zdvihnúť pri príchode, miesto toho hladkám ......
Zistila, že sa neoplatí skočiť z balkóna,nech je ten vtáčik , motýlik hocijako lákavý, lebo musí dlho čakať kým po ňu prídem, alebo ju pustia cudzí a .... no sú to cudzí, nie?

Sme obidve tvrdohlavé, ale ona má väčšiu výdrž..........

Ja som zase zistila, že cica síce potrebuje veľa spánku, ale keď sa pohybuje tak je to tornádo. Jej trpezlivosť je nekonečná, všetko chce vedieť, všetko vidieť a niet takej diery, kde by nevliezla. Ale potrebuje cítiť blízkosť bytosti ktorá ju má rada, kým je to mačička, zatiaľ aj fyzickú , keď je už mačka, stačí aj to, ak ju vidí.

No moja cica nemá rada keď ju mojkám /ak ona nepríde sama/,ale trpne to odo mňa znáša. Od cudzích, aj keď sa objavia v byte viackrát ,to neznesie. Fučí a prská ......

Ale za to, ak som doma a ona si chce pospať ,rada sa schúli na mojich kolenách a pradúc zaspí.
Kým bola menšia , potrebovala sa veľa hrať a veru moje ruky boli stále pekne dodriapané. Nebolelo to a teraz si už dáva viac pozor, naučila sa, že ja mám jemnú pokožku. No čo už, ďaľšia nedokonalosť. Má ma rada, ako aj ja ju a počas nášho spolubývania som často cítila letný dotyk jej labky ,len tak mimochodom......