Po dlhom čase sa znova objavujem. Moja mačička už vyrástla, je z nej vážená dáma.
Asi pre rokom a pol som počula plakať mačku pred dverami. nedalo mi to. otvorila som a do nášho života vstúpilo ustavične pradúce mača . samozrejme akoby len nedávno odišlo a teraz sa vrátilo domov.
Mokoš s tým nesúhlasila. Šesť rokov bola paňou v priestore a teraz toto. Tri týždne nejedla a s pod postele snáď vyliezla len keď som spala. Nerozprávala sa so mnou a prvýkrát za tých šesť rokov sa na mňa zahnala pazúrmi a vrčala. Čo s tým? Trikolorku nevyženie keď už došla, ale ako udobriť Mokošku?
Našťastie po troch týždňoch si to ako tak urovnali medzi sebou. Aj keď som ešte počula dosť vrčania, lebo trikolorka sa chcela hrať a Mokoš chcela kľud :) ale nakoniec sa to krásne usporiadalo. Mokoš ju už trpne znáša,ale čo ja? toľko energie čo v sebe má to mača by snáď by poháňalo aj parný stroj. Už sa trolilinku uspokojila, ale fakt len trochu ..... behá ,skáče, lezie po záclonách , používa záclonovú šnúru ako hrazdu. Zdiaľka skáče na záclonu ....Čo nie je zamknuté na klúč to otvorí . všade vlezie, všetko prehrabe. a čo je najhoršie často ciká na nevhodné miesto. no snáď sa umúdri časom.
priznám sa niekedy zúrim, doslova vrieskam/ to som už nerobila roky :D/ ale už by som si nevedela predstaviť život bez týchto dvoch mačičiek....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára