Cestovatelia...... Frič

"Prídu misionári ku kaingánom a hovoria im,že v nebi je pekne.Kaingánovia ich tam teda pošlú"

Alberto Vojtěch Frič/1882-1944/,český cestovateľ,etnograf,zberateľ a pestovateľ kaktusov,spisovateľ. Podnikal zberateľské cesty najmä do Južnej Ameriky a popritom sa zoznamoval aj s domorodcami. So sebou do Prahy si priniesol nielen veľa neznámych rastlín,ale aj zozbierané báje kmeňov,slovník indiánskych slov z rôznych kmeňov,poznámky o ich spôsoby života,ich rituáloch aj tabu. Často sú to jediné pozostatky predtým prekvitajúcich kmeňov,ktoré vyhubil postup civilizácie.
V roku 1901 pochodil územie Brazílie, do roku 1912 navštívil Argentínu,Urugvay,Paraguay,Bolíviu.V roku 1923 viedol zberateľskú expedíciu do Mexika.
Už na svojej prvej ceste do Brazílie do Mato Grosso /zdržiaval sa pri kmeni indiánov Šavante/,ho "zaskočil" jaguár.Z ich súboja vyšiel živý Frič,ale len tak, tak. Ešte dlhé mesiace sa liečil,najprv u indiánov,potom doma.Našťastie sa tu prejavilo príslovie ,v každom zle je niečo dobré. Toto prežitie/aj keď pre Friča bolestivé /stretnutie s jaguárom, mu prinieslo veľkú úctu. "Prežil objatie jaguára" a to tu niečo znamenalo.
Po uzdravení podnikol ďaľšiu cestu do Južnej Ameriky,teraz do Paraguay. Splavil sa veľtokom Pilconajo,ktorý aj preskúmal/dovtedy sa to nikomu nepodarilo/. Dlhý čas žil v kmeni Chamacoco/Čamakoko/.Tu sa oženil a dodnes tu žije dcéra Hermína a ďaľší potomkovia.Volali ho tu Niotčik/pán vôd/ a vlastne sa mohol z tohto kmeňa oženiť len preto,lebo ho považovali za prevteleného potomka kmeňa Kamé/mal veľmi veľké chodidlá, také majú práve len títo indiáni/Keby si mysleli,že aj on je z kmeňa Kanďurukré,ženy by sa mu vyhýbali/manželstvá medzi príslušníkmi kmeňa boli tabu/.Strávil medzi nimi s prestávkami desať rokov. Z jednej cesty si priviezol indiána Čerwuisa,ktorého používal ako demonštráciu,ale priviezol ho do Prahy najmä kvôli tomu,lebo jeho kmeň decimovala záhadná choroba. Nakoniec sa zistilo,že ide o črevný parazit,liečitelný obyčajným preháňadlom .Na ďaľšej ceste sa Čerwuise vrátil s Fričom a zobrali aj lieky.
Práve u tohto kmeňa počul zaujímavú báj o potope.
Bol veľký dážď,40 dní pršalo. Z vody vytrčala len hora Krinžidžimbé a k nej plávali Kamé,Kaďurukré a ich sluhovia Kurutory. V zuboch mali horiace vetvy.Tí čo doplávali vyliezli na horu, niektorí až na stromy.Keď už sa zdalo,že umrú hladom,priletel Vták Ibis/SARAKURA/ so svojimi vtáčimi ľuďmi. Na krku mali košík naplnený zemou ,ktorú nazbierali cestou a zhadzovali ho do vody.Keďže sami nestačili,zavolali Kačky. Kde hodila zem Kačka,nastala rovina,kde Ibis,vznikli vrchy.Ľudia začali zostupovať z hory a stali sa z nich opice, len Kurutory nechceli zliezť zo stromov,tak sa z nich stali vrešťany.Z vnútra hory vystúpili duše mŕtvych,ktorí sa utopili a usídlili sa v hore. Kaďurukré si našli rovinu, pre Kamé zostali skalnaté vrchy
Táto legenda je veru na zamyslenie,najmä preto,lebo Kurutory naozaj existujú. Kaďurukré ich v čase keď tam žil Frič chytali a učili žiť ako guaráni/ľudia/. Oni to totiž boli bytosti ktoré vyzerali ako ľudia,ale žili na stromoch.Kaďurukré tvrdili,že majú právo ich chytať,veď pred potopou boli ich sluhovia.A podľa Friča týmto spolužitím obidve strany získali.
Podľa všetkého v tých dávnych časoch predkovia domorodcov Južnej Ameriky síce nedostali od bohov desatoro. Ale nejaké právidlá áno:
Ži a neškoď druhým,pracuj pre prospech iných
Nezabiješ samicu ,ktorá má mláďatá ,ani nastávajúcu matku
Chráň užitočné rastliny a ovocné stromy

Koncom roka 1944 sa Frič porezal,dostal tetanus a hoci žiadal, aby ho liečili s curare ,kmeňa bororo,lekári odmietli. Zomrel 4.12.1944.
Žiaľ mnohé jeho poznámky sa stratili,o tie ktoré zostali sa starajú potomkovia Friča/aj v čechách sa oženil ,po poslednej ceste medzi čamalokmi/

Frič písal o svojich cestách po Južnej Amerike.Napr. Indiáni Južnej Ameriky, Karai Puku/Dlhý lovec/,Jaguár zo Santa cruzu,Hadí ostrov........
Pobyt Čerwuisa v Prahe inšpiroval Jaroslava Haška k poviedke Indián a pražská policie. Niekedy v sedemdesiatych rokoch bol nakrútený scifi film Akcia Bororo/hovorí vlastne o snahe získania zázračného lieku,ktorá doniesol Frič od kmeňa Bororo/. V roku 2000 nakrútila česká televízia dokumentárny film po stopách indiána Čerwuisa.

Alberto Vojtěch Frič patril medzi veľmi zaujímavých a významných cestovateľov vtedajšieho československa, nemali by sme na neho zabudnúť ani dnes.